História pútnického miesta Litmanová

 

Zamagurie- krásna nedotknutá príroda, oázy ticha, miesto, kde dediny dýchajú pokojom- tak, ako aj Litmanová, dedinka, ktorá žije svoj každodenný kolobeh od nepamäti. Jeho súčasťou bola stará, vzácna tradícia. Každoročne v júli sa celá dedina sťahovala na majdany (drevené zruby, pozostávajúce z izby pre rodinu, senníka a miesta pre dobytok). Celé rodiny s deťmi aj gazdovstvom putovali do hôr, na lúky a pastviny, kde Litmanovčania kosili a pripravovali seno pre dobytok na zimu. Seno sa stávalo najdôležitejším zdrojom obživy, pretože seno bolo chlebom, mliekom aj mäsom. Lebo v Litmanovej sa chlieb odjakživa kupoval. Na niekoľko týždňov tak všetci vymenili život v dedine za čas strávený na svojich majdanoch, ktoré boli miestom prežitia v tomto chudobnom kraji.

Tak, ako v minulosti boli majdany nádejou na prežitie, v 90. rokoch 20. stor. sa jeden z nich stal taktiež miestom odovzdávania nádeje, a to v podobe mariánskych zjavení. Na Hore Zvir, vzdialenej približne 3,5 km od obce, v nadmorskej výške 820 m, v izbičke dreveného zrubu – majdanu, ktorý patril rodine Vasiľa Korčáka, sa od 5.8.1990 do 8.8.1995 zjavovala Panna Mária 11 ročnej Ivete Korčákovej a 13 ročnej Kataríne Česelkovej. Pri prvých dvoch zjaveniach bol prítomný aj 8 ročný Katkin brat Mikuláš, ale on zjavenia nevidel. Iveta bola hlavná vizionárka, ktorá počula slová Panny Márie. Katka videla Pannu Máriu, ale nepočula slová.

OPIS ZJAVENÍ

Katka Česelková

Dňa 5.augusta 1990 šla Ivetkina mama na čučoriedky. My sme chceli, aby nás vzala do lesa, a šli sme tiež. S Ivetkou a Miťom sme však šli na Zvir. Bolo pekné počasie. Ivetka to na Zvire poznala, lebo sem chodila hrabať seno. Hovorila, že je tam veľmi pekne a že sem budeme chodiť. Rozprávala nám tu rozprávky, hrali sme sa, vystrájali a tancovali – i na tej lavičke, na ktorej potom sedávala Panna Mária. Poobede sme mali odpočinok. Urobili sme si oheň a všetko, čo sme mali – chlieb, slaninu, klobásu, všetko sme pokrájali na malinké kúsočky. Až pri ohni sme zistili, že to nemôžeme dať na palicu. Takže sme to ani neopiekli.

Vtedy tu bolo veľa stromov, medzi ktorými sme počuli, akoby dačo chodilo hore – dolu. Mysleli sme si, že sú to nejaké zvieratá. Preto sme zahasili oheň a vbehli do chatky. Avšak kroky začali chodiť okolo majdanu. Bola to už stará chatrč, medzi brvnami boli medzery, tak sme pozerali von, čo sa deje. Nikde nikoho nebolo. Začali sme sa veľmi báť. Buchot neustával. Plánovali sme, čo urobíme, keď niekto vojde. Že sa postavíme na stôl, že vojdeme na pôjd, že sa budeme brániť veľkým kľúčom od majdanu. Avšak vždy, keď sme si povedali, kam sa skryjeme, začal buchot nad nami, okolo nás, všade. Bolo to beznádejné, mysleli sme si že nám už nič neostáva na únik. Ujsť do dediny, to nám absolútne nenapadlo. Báli sme sa, že sú to nejakí Poliaci, a keď to už bolo všade okolo nás, myslela som si, že sa zbláznim.

Tak Miťo povedal, aby sme sa začali modliť Otčenáš, Raduj sa – k anjelovi strážcovi. Iveta sa ešte pomodlila Zlatý otčenáš a potom ešte povedala: Mária, Matka naša, skry nás pod svoj plášť. To jej vtedy prvýkrát napadlo. Nikdy predtým sa to nemodlila. Vtedy sa urobila v izbičke žiara. Mysleli sme, že je to od slnka. Po určitom čase sa urobila tá istá a potom sme videli v strede izbičky krásnu mladú Pani…

My sme nič nepovedali, ani Iveta, ani ja. Pani stála uprostred izbičky, my s Ivetou sme sa rozprávali o niečom inom. Keď som sa znova pozrela na mladú Pani, sedela na lavičke pri dverách. My s Ivetkou sme si najprv každá pre seba mysleli, že sa nám niečo marí. Potom mi napadlo, že sa spýtam Ivety, či náhodou tiež niečo vidí. Iveta povedala áno, že tú Pani vidí aj ona. Tak sme si ju navzájom opísali. Všetko sa nám zhodovalo a to nás utvrdilo, že ju obidve naozaj vidíme. Pani sa podobala obrazu v kostole.

Keď sme videli, že má plášť a ruženec, usudzovali sme podľa obrazu na ikonostase, kde má tiež plášť a ruženec, že to asi bude Panna Mária, zvlášť keď sme ju prosili o pomoc a potom sme sa prestali báť. Potom sme sa rozprávali, že za tú nedeľu, čo sme neboli v cerkvi, budeme každý týždeň chodiť do chrámu. Ona sedela a pozerala na nás. Keďže buchot prestal, my sme sa už nebáli, rozhodli sme sa, že pôjdeme domov. Stále sme si ju popisovali, kde asi je a ako vyzerá. Vtedy tu bol hlboký les a vyzeralo to ináč ako teraz. Keďže sme ju prosili, aby nás ochraňovala, šli sme dolu a ona asi dva kroky za nami. Cítila som pokoj. A potom sa pri potoku začala oddeľovať. Keď sme prišli dolu ku krížu, Panna Mária si pred ním kľakla a prežehnala sa. Stretli sme dve dievčatá, ktoré šli do dediny a ktoré nám potom hovorili, že sme veľmi bledé. Spýtali sa, čo nám je a my sme povedali, že nič. Iveta ju ešte videla pred strýkovým domom a ja som ju videla pri našom dome, pri jednej zbúranej stajni. Doma som nehovorila nič. Ale Miťo to povedal.

Pri tomto prvom zjavení, večer, keď som šla spať, vzala som si do postele krížik, pomodlila som sa a prosila som Pannu Máriu, aby ma celú noc ochraňovala. Predtým som sa pred spaním nikdy nemodlila. Povedali sme si, že v živote na tú horu nepôjdeme, aj keby čo bolo. Ešte sme povedali kňazovi – vtedy tu bol o. Ján Závacký – a on povedal, aby sme to nikomu nehovorili. Každá osobitne, sme mu však museli popísať, čo sme videli. My sme nechápali ani to, prečo to máme urobiť osobitne. On nám kázal napísať, aj nakresliť Pannu Máriu, ale ako sme to mohli nakresliť?

Až koncom augusta sme sa opäť vybrali na horu. Šli sme s Ivetkinými rodičmi. Nechceli ísť s nami dnu, ostali vonku. Zatvorili sme zvnútra chalúpku a pomodlili sme sa. Jeden kňaz nám povedal, aby sme tam šli a že keď Panna Mária niečo od nás chce, tak sa nám opäť zjaví. A Panna Mária sa nám zjavila znova…”

PRIEBEH ZJAVENÍ

Zjavenia sa stávali tak, že dievčatá sa najprv modlili, potom sa im zjavila Panna Mária akoby vychádzajúc z hmly, a sadla si na úzku drevenú lavičku vedľa steny. Dievčatá pri zjavení upadli do extázy a nevnímali, čo sa okolo nich robilo. O tomto stave podal osobnú výpoveď jeden moravský kňaz, ktorému 8. septembra 1991 ako duchovnému dovolili byť v izbičke, kde mali dievčatá videnie.

Bol som v tesnej blízkosti obidvoch kľačiacich dievčat, a to hneď vedľa Ivetky, po jej pravej strane som kľačal, takže som mohol veľmi dobre pozorovať ich správanie počas zjavenia, ktoré trvalo štrnásť minút. Obe dievčatá sa dívali priamo na Pannu Máriu, výraz ich tváre bol nehybný, vážny, tvár bola akoby preduchovnená. V jednej chvíli som jasne pozoroval, že Ivetka mala v očiach slzy.Jeden kňaz vzal počas zjavenia fotoaparát a priložil ho tesne pred Ivetkine oči. Dievča na to vôbec nereagovalo. Kňaz tento úkon po chvíli zopakoval, a tentoraz stisol fotoblesk, ale ani na to Ivetka nereagovala, a to ani mihnutím očí. Keď zjavenie skončilo, spýtal sa jej, či si bola oboch zásahov vedomá – odpovedala že nie.

Obidve dievčatá boli priamo po zjavení podrobené dôkladnej lekárskej kontrole. Potom oddelene povedali svoje zážitky členom komisie, ktorí ich výpovede porovnávali, Ivetka oznámila Máriino posolstvo.

Od 5. augusta 1990 do 24. februára 1991 sa Panna Mária zjavila dievčatám niekoľkokrát do mesiaca, najmä v nedeľu, ale aj v iné dni – od 3. marca 1991 sa zjavovala vždy v nedeľu po prvom piatku v mesiaci. Vtedy tam bolo prítomných niekoľko tisíc ľudí.

Asi sto metrov od senníka Panna Mária údajne požehnala vodu, ktorú odporúčala piť. Podľa výpovede svedkov i miestneho duchovného o. Jána Závackého už došlo k viacerým zázračným uzdraveniam, dokonca aj z rakoviny a mozgového nádoru. Registruje to biskupská komisia. No dochádza predovšetkým k duchovným uzdraveniam. Zmenil sa aj život v celej farnosti. Veľa pútnikov prichádza aj z Čiech a Moravy.

Miestny duchovný o. Ján Zavacký najprv v zjavenia neveril. Tri mesiace zakazoval pútnikom chodiť na Horu Zvir. Žiadal dievčatá, aby od Panny Márie vypýtali nejaké znamenie. A tak 2. decembra 1990 sa Panna Mária predstavila ako Nepoškvrnená čistota. V lete 1992 prišiel do Litmanovej nový kňaz, o Jozef Vasiľ Kundrát OSBM. K zjaveniam mal kladný postoj. V roku 1993 ho vymenil o.Štefan Polykarp Jacoš OSBM. A on v roku 1994 založil Duchovnú pokladnicu v Litmanovej, aby do nej veriaci prispievali modlitbami, pôstom a obetami, a tak sa dávali k dispozícii Panne Márii, aby mohla rozdávať milosti ľuďom.

Postoj gréckokatolíckej cirkvi je opatrný a vyčkávajúci. Biskup Mons. Ján Hirka, ustanovil osemčlennú komisiu zloženú z gréckokatolíckych i rímskokatolíckych kňazov a lekárov. Jej predsedom bol otec Vojtech Boháč, generálny vikár Prešovskej eparchie. Členovia komisie: o.ThDr. Miron Podhájecký, o. PhDr.Marián J.Potaš OSBM, prof. ThDr. Anton Harčár, o.Jozef Šoltýs , o.Peter Rusnák, o.Jozef Tóth. MUDr. Ladislav Kvasnička z Trenčína, detský psychiater a člen biskupskej vyšetrovacej komisie, posúdil duševný stav vizionárok. „ Najprv som hovoril podrobne s matkami vizionárok. Potom som vyšetroval dievčatá. Záver môjho vyšetrovania bol taký, že vizionárky sú skutočne duševne zdravé. Nezistil som ani znaky duševnej choroby, ani znaky nejakej abnormality, napr. náznaky hystérie, keďže halucinácie sa vyskytujú nielen pri ťažkých duševných chorobách ako sú psychózy, ale aj v prípade hystérie. Čo sa týka samotného zjavenia, i keď nie je v mojej kompetencii hodnotiť ho, predsa opíšem to, čo som videl. Keď sa dievčatá začali modliť prvý desiatok, upadli do zvláštneho stavu, ktorý sa prejavoval tým, že náhle zbystrili pozornosť. Dalo sa to pozorovať na ich mimike a očiach. Oči mali upreté na jeden bod. Pulz bol zvýšený. U jednej to bolo okolo 130, u druhej 123. Extáza dievčat trvala asi osem minút. Dievčatá boli v napätom stave, ruky mali silno zaťaté. Pokúšal som sa roztiahnuť im prsty. Nedarilo sa mi to, boli úplne ako z kameňa, u Ivetky intenzívnejšie ako u Katky. Potom som sledoval, či budú reagovať na bolestné podnety. Počas zjavenia majú oči otvorené. Obyčajne keď niekoho uštipnete, na mimike spozorujete, že ho to bolí. Ale ony absolútne nereagovali, ani mihnutím oka. Potom vyšetroval reakciu zreníc na svetlo. Reakcia bola prítomná, ale bola spomalená, tzv. lenivá.

Čo sa týka intelektu dievčat, ten je podľa môjho názoru nadpriemerný, rozhodne nie je pod normálom. Reagujú veľmi bystro…

Môj posudok pre biskupskú komisiu v Prešove znel v tom zmysle, že pri vyšetrení som neobjavil nijaké príznaky duševnej choroby, ani žiadne také prejavy osobnosti, ktoré by súviseli s chorobným stavom, Ivetka i Katka sú úplne duševne zdravé a na dobrej intelektuálnej úrovni.”

Zjavenia prebiehali do 6. mája 1995, a to každú prvú nedeľu v mesiaci. Pri poslednom zjavení Božia matka sľúbila, že tu ostáva prítomná.

Zjavenia neprotirečia učeniu katolíckej cirkvi.

Cirkev k pravosti, či nepravosti tunajších zjavení Panny Márie ešte nezaujala definitívne stanovisko, avšak toto miesto je miestom modlitby a mariánskej úcty. Momentálne celý priebeh zjavení s posolstvami je odoslaný na posúdenie pravosti zjavení na Posvätnú kongregáciu pre náuku viery vo Vatikáne.

image
http://horazvir.malcobcan.sk/wp-content/themes/hazel/
http://horazvir.malcobcan.sk/
#d8d8d8
style1
paged
Loading posts...
/nfsmnt/hosting2_2/1/5/151c1bb3-01bd-4e3e-936f-12e1d0ad2def/malcobcan.sk/sub/horazvir/
#
on
none
loading
#
Sort Gallery
on
yes
yes
off
off
off